Danielia ruja prebieha neskôr ako jelenia, až koncom októbra a začiatkom novembra. Trvá niekoľko týždňov a daniele sú aktívne nielen v noci, ale aj cez deň. Naplno sa venujú bráneniu svojho miesta a lákaniu partneriek. Na začiatku sa snaží dospelý daniel zhromaždiť okolo seba skupinu danielic. V dobre zazverených revíroch si svoje rujovisko chystá už v druhej polovici septembra. Na vybranom mieste si prednými raticami vyhĺbi jamku, ktorú označkuje svojím pachom. V blízkosti má viacero takýchto jamiek. Pachom si značkuje aj okolité stromy a kry. Najviac síl venuje obrane územia, na ktorom sa pári. Svoju silu dáva najavo tak, že rozhrabáva zem raticami a parožím. Rujovisko si označuje takisto močom a olamovaním vetvičiek. Pritom pobehuje sem a tam a vydáva hlboké chrapľavé zvuky – chŕka. Takto hrozí sokom, ale predovšetkým láka danielice. Tie prichádzajú na rujovisko trochu neskôr. Partnerov si vyberajú samy. Súboje samcov sú bojovnejšie len pri väčšej populačnej hustote. Víťazstvo a vodcovstvo v čriede získavajú daniele so silným a lopatovitým parožím. Zvukové prejavy danielov sú tichšie a chraptivejšie ako jeleňov. Počas ruje nevyhľadávajú bahniská, ale namiesto toho si vyhrabávajú plytké jamy.
Foto: Peter Kern